Chytáš sa za hlavu, čo to zase bude, lebo také čosi ani nejde dokopy? Daj tomu šancu a možno neoľutuješ.
Väčšina z nás má nejakú svoju predstavu o osobe či akcii, ktorej sa máme zúčastniť, alebo o darčeku, ktorý sme možno „dostali“. Máme alebo nám bola daná jasná predstava, ako má kresťan vyzerať, ako sa má správať, čo si obliecť a čo nie. Naučili nás to naši rodičia, starí rodičia, možno kňazi a urobili veľmi dobre.
Ale…
V poslednej dobe stretávam čoraz viac mladých ľudí, ktorí hovoria: Boh ÁNO a Cirkev NIE. A to je škoda. Majú tú Cirkev nejako „zaškatuľkovanú“? Ale prečo? Veď ju predsa vymyslel sám Ježiš. To je naozaj tak ťažké pochopiť?
On ju miluje takú, aká je a naozaj si myslíme, že keď na kríži zomieral, vari nevedel za koho zomiera? On je jej hlavou a všetky jeho údy majú v tomto tele svoje vlastné miesto. Tak, ako potrebujeme všetky časti nášho tela (áno všetky), aj pre Cirkev je dôležitý každý jej člen. A teda aj ty. Aj ty si preveľmi dôležitý a vzácny. Ako aj tvoj brat, tvoja sestra…
Tak už prestaňme posudzovať. Cirkev, to sme predsa my, to je naša rodina, sú to ľudia ako všetci ostatní. Vyhoďme zo svojej mysle „škatuľky“. Naučme sa milovať a prijímať druhých aj s chybami.
Potrebujeme to, veď ani my nie sme dokonalí a možno niekto v našom okolí musí tiež zápasiť, aby svoju lásku k nám „uhral“, lebo mu možno niečím ideme na nervy.
Dosť bolo škatuliek, skúsme sa dívať s láskou.
Simona Hritzová
