Premýšľali ste už niekedy nad tým, ako rozlíšiť svoje myšlienky a popudy od Božích vnuknutí? Nevravím, že je to vždy ľahké, ale určite to nie je ani zložité. Ak je Boh každodennou súčasťou nášho života, je to jednoduché ako otvoriť oči.
Určite existujú mnohé rady či odporúčania, ako spoznávať Božiu vôľu. Sme predsa tými, ktorí nemajú robiť iba dobré veci, ale Božie veci. A o tom celom je aj podstata rozlišovania – nebrať hneď to, čo sa núka a vyzerá dobre, ale najprv sa opýtať Pána, či je to ono (určite poznáte príbeh ako Samuel pomazal Dávida za kráľa – tam je výborná ukážka rozlišovania (1 Sam 16, 1 – 13).
Jednou z charakteristických vlastností, keď prehovorí Boh, je, že vás to vyruší, rozruší, niečo radikálne vo vás vyvolá. No zároveň tá myšlienka so sebou prináša prepodivný pokoj (aspoň teda ja to tak prežívam). Myslím teraz na Máriu, jednoduchú ženu – „anawim“ – Božieho chudobného ľudu. Jedného dňa k nej prichádza anjel. Nebolo to vo sne, ako u sv. Jozefa, a zároveň ani neomdlela, ako to bolo pri prorokovi Danielovi (Dan 10, 8 -11), keď uvidel anjela. Máriu viac zarazili jeho slová – „kecharitoméne“ – plná milosti.
Mária dostala božskú ponuku. Ponuku, na akú vtedy čakalo mnoho žien Izraela. Vieme, o čo išlo.
Aká bola jej odpoveď? V našom prostredí sa často spomína slovo „FIAT“, ale Mária nehovorila po latinsky. Bola to Hebrejka a ako hovorí pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa, jej odpoveď doslovne znela „AMEN“.
To bol súhlas, aký nebol nikdy predtým a nikdy potom. Súhlas, ktorým sa Boh rozhodol prísť rovno až k tebe.
Určite ju toto stretnutie rozrušilo. No som presvedčený, že napriek všetkému, čomu v tej chvíli rozumela alebo nerozumela, ju toto AMEN preniklo hlbokým pokojom a radosťou.
Som si tiež istý, že aj my, aj ja, aj ty, dnes dostávame mnoho podnetov od Ježiša. Ty aj ja ich len potrebujeme odlíšiť od toho svetského – hluku a vábenia, ktoré si chcú podmaniť naše srdce. A naše rozlíšené, očistené AMEN môže dnes niekomu v našom okolí priniesť spásu. Sme teda ochotní povedať Bohu AMEN tu a teraz?
