Byť svätým je, samozrejme, veľkou výzvou. Ale nechcem tu hovoriť o sentimentálnych prejavoch zbožnosti, podľa ktorých si svätosť často predstavujeme. Svätosť je v prvom rade Boží dar pre naše srdce.
Každý z nás je povolaný stať sa svätým. Verím, že je to tiež aj túžbou väčšiny z nás. No niekedy nám to príde ako nedosiahnuteľný cieľ. Hoci chceme a túžime, netušíme, čo vlastne máme robiť.
„Každý deň pociťuj povinnosť byť svätý. Áno, svätý! To neznamená robiť zvláštne veci, ale bojovať vo svojom vnútornom živote a snažiť sa — hrdinsky a až do konca — plniť si svoje povinnosti.“ – Svätý Josemaría Escriva
Keď som bola čerstvo po prvom svätom prijímaní a chodila na prvé spovede, pred každou spoveďou som si spísala svoje hriechy na papierik. Vravela som si: „Ak mám teraz 7 hriechov, ak len každý rok porazím jeden, o 7 rokov budem svätou.“ V podstate som si svätosť predstavovala ako bezhriešnosť.
Teraz sa nad týmto svojím detským ponímaním usmievam. Svätosť nie je o tom byť bez hriechu. Svätosť znamená byť ochotný zo svojho hriechu vstať. A to nie jedenkrát, ale mnoho a mnohokrát – Svätec je hriešnik, ktorý sa stále snaží – Svätý Josemaría Escrivá. Veď meno Boha je milosrdenstvo, ako to hovorí aj pápež František. On nám predsa mnoho a mnohokrát odpúšťa. O pádoch sme tu už ale čosi písali.
Nedávno som počula, ako istý kňaz vravel, že prvým stupňom duchovného života je plnenie si svojich povinností. Vravím si, paráda, aké jednoduché. Ako si ale plním svoje povinnosti? Práve je deň pred deadlinom tohto blogu (o ktorom som vedela 3 mesiace vopred) a ja som pár dní pre istotu nedvíhala telefóny a ignorovala maily. Často veci „odfláknem“, alebo si pri nich aspoň pohundrem. A to teraz ani len neuvažujem o školských povinnostiach.
„Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom!“ Kol 3, 23.
Všetky naše povinnosti sa týkajú buď nás samých, našich blížnych alebo Boha. Ak však v každom dokážeme vidieť Boha, všetky naše povinnosti a služba budú pre neho. On nás deň čo deň povoláva k plneniu malých povinností, ktoré sú bežnou súčasťou ľudského života. Na pohľad obyčajné povinnosti ako umývanie riadov, okopávanie záhradky či robenie úloh do školy alebo práce sú našim prvým krokom k svätosti. Ako inak sa nám budú plniť tieto maličkosti, ak si toto uvedomíme!
A nakoniec: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ Lk 16, 10.
Ako budeme môcť raz spravovať niečo väčšie, pokiaľ dnes nedokážeme plniť svoje malé povinnosti?
Alžbeta Novotná
