Čo majú spoločné?
Odpoveď som našiel včera, keď som šiel okolo kostola. Päť dievčat a jeden chlapec stáli s fľašami vína pri kostole a „posilňovali sa.“ Tak som si to namieril rovno k nim. Zrejme mali pocit, že som kňaz, teda „farár“ ich slovníkom, keďže kto iný by prišiel „riešiť“ mladých s vínom pri kostole. Ja som ich však nešiel riešiť. Prišiel som k nim s jediným jedným posolstvom: „Máš na omnoho viac ako na túto fľašu.“
Začala zaujímavá debata a zrazu som sa ocitol v pozícii počúvajúceho. V poriadku, nejde mi o to, aby som od seba mladých odháňal, ale vypočul. Tak som počúval. Hlavná hovorkyňa začala trochu útočne. Emócie s vínom v tele majú vždy prevahu nad racionalitou argumentov, a tak som radšej stále počúval, vďaka Bohu. Neraz som sa presvedčil, že mladých je lepšie skôr počúvať než hovoriť.
Postupne sa dostala k priznaniu, že ona je veriaca, aj keď neverí v Cirkev a že chodí do kostola, lebo tam ju Boh počuje a pre ňu je to najdôležitejšie.
Potom mi v krátkosti prezradila, čím všetkým si v živote prešla, poodhalila svoje rany a ja som začal chápať, že som sa ocitol na „posvätnej pôde “, ako to nazýva pápež František.
Bolo mi jej veľmi ľúto. Zrazu človek istým spôsobom chápe aj fľašu s vínom. Mladí to riešia takto, keď sa nevedia s niečím vyrovnať (ale nielen mladí, však?).
Čo mi najviac zarezonovalo v ušiach bola jej veta: „My nie sme skazení, takže ak ste nám prišli niečo vyčítať,…“ „Nie, nič také som nechcel. Prišiel som ti len povedať, že máš na viac ako na túto fľašu,“ znovu som zopakoval.
Rozhovor skončil poďakovaním z jej strany za rozhovor (hoci som toho až tak veľa nenarozprával). To poďakovanie bolo pre mňa vzácne, lebo znamenalo, že pochopila, o čo mi celý čas šlo. Naša evanjelizácia nemusí byť vždy o ohlasovaní. Ak chceme evanjelizovať, začnime najprv načúvať.
Takže ako sa priblížiť k mladým?
Budeme na to potrebovať odhodlanie neprejsť okolo nich iba tak, bez záujmu, bez modlitby.
Odvahu ísť do neistoty, lebo človek nikdy nevie, čo tam zažije, s čím sa stretne.
A napokon načúvanie srdcom, lebo len vtedy pochopíme, čo nám chcú povedať, aj keď nám o tom vlastne nehovoria.
Mladí, fľaša a Boh majú spoločné to, že sú pre každého kresťana jedinečnou výzvou, ako premôcť hluchotu srdca a hľadať Boha tam, kde by sme ho väčšinou určite nehľadali.
