Aj ty máš niekedy pocit, že nebo je od teba ďaleko, že Boh tvoje modlitby nepočuje? Máš pocit, že nie si dosť dobrý alebo taký, akého si ťa predstavuje okolie?
S týmito vecami sa stretávam pravidelne aj vo svojom živote. Je to naša pýcha, ktorá nám zakazuje robiť veci tak, ako by sme chceli a my si myslíme, že je potrebné urobiť všetko tak, ako sa má, len aby som bol najvyšší v očiach druhých.
Zabudol si, kto ti dal moc konať v tvojom živote? Zabudol si na to, kto je Najvyšší?
Možno je to naša nedôvera a uzavretosť voči Bohu. Kedy si mu úprimne naposledy povedal, čo ťa trápi? Povieš mu: „Prosím ťa, mohol by si…?“ „Pane, si tu?“
Len rozprávaš, no možno mu nedávaš priestor a čas, aby ti odpovedal. A tak to radšej povieš kamošovi, veď on ti iste poradí.
V dnešnej dobe máme mnoho vecí. Naháňame sa za materializmom, potrebujeme nové a nové veci, nové a nové značky, nové a nové „zbytočnosti.“
Kedy už dokážeme povedať stop a začneme za ne ďakovať?
Poviem vám jednu dôležitú vec: Nie sme svätí a nie sme tu doma. Čo táto veta znamená? Svätí nie sme, no sme tu preto, aby sme sa nimi stali a počas života priviedli k svätosti ďalších.
Nie sme tu doma, lebo sme Božie deti a Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Preto nebudeme úplne spokojní. Ako hovorí svätý Augustín: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Bohu.“ Preto sa nebojte keď padnete. Nepokoj vo vašom srdci je svätý a nie svetský. Veď máme Milosť u Boha. On nie je policajt, miesto obuška má v rukách klince. On nie je hodinár, nepočíta, koľko minút sa modlíš, ale ďakuje ti za každú tvoju spoločnú chvíľu s ním. Jediné po čom túži je, aby si vedel, že si milovaní a túži po tvojom šťastí.
Túžiš po svätosti?
Možno si myslíš, že s tvojimi pádmi si ju navždy stratil. No nikdy si nestratil šancu stať sa svätým. Mnohí svätci padli, no odovzdali to Bohu a či už si doktor, študent, otec, matka, prezident alebo Jackie Chan, Boh ťa miluje rovnako. Vidí tvoju snahu, aj keď si myslíš, že si na tisíc rokov vzdialený. Sedí za tebou s prebodnutým srdcom a sleduje každé tvojej trápenie. On naozaj čaká, kým sa otočíš a vyrozprávaš sa mu.
Snívam o tom, že raz každý okúsi Božiu lásku, že bez nej nebude vedieť dýchať a pochopí, že nič viac už k životu nechýba. Sama na tom ešte musím pracovať. Snívam o nebi, snívam o tom, aké to tam bude. Bude tam veľká záhrada, pokoj, hviezdy, Boh a všetci moji najmilší… Snívate aj vy? Tešíte sa na Otca?
Viktória Staňová
