V uplynulú nedeľu sme počuli asi najkrajšie podobenstvo, aké v evanjeliách máme. Podobenstvo v ktorom milujúci otec prijíma svojho márnivého syna. Tento príbeh poznáme veľmi dobre pod názvom Podobenstvo o márnotratnom synovi. Niektorí teológovia ho radšej volajú podobenstvo o milujúcom otcovi. A sú aj takí, ktorí mu hovoria podobenstvo o márnotratnom otcovi. Prečo? Jednoducho preto, lebo otec dal polovicu svojho majetku synovi, ktorý ho premrhal a keď sa vrátil späť a jeho otec by ho mal po správnosti poslať kade ľahšie, on ho s láskou a súcitom znovu prijíma za svojho syna, pričom ho opäť ustanovuje za dediča (nečudo, že starší brat mal na otca nervy…).
Márnotratný Ježiš
Aj keď k tomuto podobenstvu existuje mnoho skvelých zamyslení a výkladov (vo svojej kráse je tento príbeh asi nevyčerpateľný), vždy, keď ho počujem, prichádza mi na um istá podobnosť s Ježišom. Možno by sa tá myšlienka dala nazvať podobenstvom o márnotratnom Ježišovi.
Samozrejme, Ježiš nebol ľahkovážny hedonista, ako mladší syn z nášho príbehu. Ale je tam nepatrná, avšak zaujímavá podobnosť. Predstavujem si Ježiša ako „márnotratného“ Syna, ktorý prichádza k Otcovi. Prijíma dedičstvo z Otcových rúk, opúšťa Otca, odchádza z domu a PRICHÁDZA K NÁM. Delí sa s nami o to najlepšie, čo od Otca prináša. Zrieka sa toho a kričí: „Berte si, berte si to všetko. Je to vaše.“ Svojím dedičstvom obohacuje nás – hriešnikov, bedárov, bezdomovcov, odsúdencov.
Najlepšie na tom celom je, že Otec mu to nielen schvaľuje, On nadšene volá a raduje sa zo Synovho rozhodnutia. Hľadí, ako mu jeho Syn „premárňuje“ to najdrahšie, čo má na náš úkor a odmieta s tým niečo spraviť. Lebo nás miluje a vie, že Jeho Syn to robí len kvôli nám.
Otcovo dedičstvo, to nie sú peniaze či majetok. Otcovým dedičstvom je Jeho Syn, Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca (Jn 1, 18) – A predsa Boh tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného Syna… (Jn 3, 16).
Máte pravdu, podobenstvo o márnotratnom synovi je trochu iný príbeh. Ale aj v ňom vyniká neuveriteľne súcitná, priam márnotratná láska Otca, ktorý ochotne dáva všetko, čo má svojim deťom. A aj Ježiš sa z tohto pohľadu správa akosi márnotratne. Dáva nám úple všetko, čo od Otca má (Jn 16, 15), lebo nám dáva seba.
Boh skutočne dal to najdrahšie, čo mal – dal nám to vo svojom Synovi. Dovolil Mu, aby zišiel z trónu, stal sa jedným z nás a daroval nám svoj život. A tak sa obaja, Otec a Syn, stali márnotratníkmi Lásky, aby sme sa my stali dedičmi ich spoločného kráľovstva.
Aká bude naša odpoveď?
Daniel Lysý
