Pred mesiacom sme odprevadili vzácneho človeka a priateľa, Roba Neupauera, na jeho poslednej ceste tu na zemi. Zároveň to bola (veríme) jeho prvá cesta k plnosti toho, čo Robo žil už tu na zemi. Myslím, že nemusím písať, aký bol. Každý, kto ho poznal, to veľmi dobre vie. Stačí, ak tu spomeniem iba to, že cez Robov život sa Pán dotkol životov mnohých a navždy ich poznačil.
Koncom februára tohto roka som poprosil Roba o rozhovor do výročnej správy Komisie pre mládež. Nebol som si istý, či bude súhlasiť, keďže takáto choroba oberá človeka o sily. Ostal som však prekvapený, keď mi do piatich dní poslal odpovede. Už vtedy som ich považoval za mimoriadne cenné a dnes sú pre mňa cenné ešte viac.
Verím, že potešia každého z vás. Že pre nás všetkých ostanú posolstvom a povzbudením, aby sme aj my žili život, cez ktorý sa Pán bude dotýkať životov mnohých.
Róbert, hoci si vyštudoval žurnalistiku, dlhé roky sa venuješ práci v sociálnej oblasti. Mám na mysli najmä prácu s mládežou a Rómami. Mohol by si nám trochu priblížiť, čo ťa motivovalo vtedy a čo ťa motivuje dnes, aby si robil to, čo robíš?
Vyštudoval som žurnalistiku. Po skončení školy som začal pracovať v jednom denníku v Bratislave. Niekde vnútri ma však táto práca neuspokojovala a vnímal som, že to nie je moje miesto. Raz, keď som šiel z práce električkou, čítal som článok o Rómoch. Tu mi zaznela v srdci myšlienka, čo tak ísť medzi Rómov. Bolo to pre mňa zvláštne, lebo som nijakého Róma osobne nepoznal. Táto myšlienka sa však neodbytne vracala. A tak som sa rozhodol urobiť krok. Šiel som na východ, s tým že pôjdem medzi Rómov. Bol rok 2000. Hneď od začiatku som si uvedomoval, že teraz je potrebné sadiť semená pokoja medzi Slovákmi a Rómami. Toto ma motivovalo vtedy aj dnes, aby som pokračoval v tejto práci.
Máš nejaké krédo alebo myšlienku, ktorou sa riadiš? Kto ťa v živote najviac ovplyvnil?
Moje životné krédo tvorí spojenie dvoch biblických citátov: som neužitočný sluha, ale milovaný syn.
V živote ma veľmi ovplyvnil o. Vladimír Dzurenda, ku ktorému som prišiel na faru v Spišskej Belej na civilnú službu v spomínanom roku 2000. Tu sa začala po jeho boku moja služba medzi Rómami v neďalekej obci Krížová Ves, ale aj príprava do ďalšieho pôsobenia.
Pôsobil si ako lektor a animátor v Diecéznej animátorskej škole (DAŠ), venoval si sa oblasti formácie a evanjelizácie mladých. Ako si spomínaš na ten čas? Čo pre teba znamená evanjelizácia?
Najprv som bol účastníkom na prvej DAŠ, ktorá sa konala ešte na fare v Spišskej Belej. Pamätám si tiež, ako sa zo zdevastovanej budovy vo Važci postupne stalo Diecézne centrum mládeže, kde som bol na viacerých DAŠ ako animátor, či moderátor. Preto DAŠ je pre mňa v prvom rade miestom, kde som mohol prežívať svoju vlastnú formáciu a potom mi bolo cťou byť pri tom, keď som tiež mohol odovzdávať druhým to, čo som prijal.
Prvotná evanjelizácia nie je o tom, že sa dávajú druhému hotové odpovede. Podľa mňa je to spôsob ako v druhom vzbudiť túžbu po Ježišovi Kristovi. Ako ho najprv ponúknuť ako otázku, ktorú má každý človek hlboko v srdci, aby sa mohol Ježiš pre neho stať odpoveďou.
U nás je známa tvoja láska k Božiemu slovu. Odkiaľ si ju získal?
Je možné, aby si človek s toľkými pracovnými povinnosťami a starostlivosťou o rodinu, ako to dnes vyzerá v mnohých rodinách, dokázal nájsť každý deň čas na čítanie Biblie?
Božie slovo ma priviedlo k obráteniu, keďže som vyrastal bez možnosti jeho poznania. Ako mládežník som bol formovaný v oázovom hnutí, kde sa kladie veľký dôraz na Božie slovo. Čo sa týka odovzdávania Božieho slova, bol pre mňa veľkou inšpiráciou Tom Edwards, ktorý ako laik, veľmi hlboko pozná a vykladá Božie slovo. Božie slovo ma vovádza do Božej prítomnosti.
V poslednej dobe Božie slovo počúvam cez mobilnú aplikáciu. To môžem robiť, keď som v aute, alebo v autobuse, alebo doma. Počúvam ho nielen v slovenčine, ale aj v iných jazykoch, ktoré poznám (anglicky, rusky). Tak sa mi odkrýva jeho hĺbka, lebo každý preklad vyjadrí niektorý aspekt toho, čo poznám zo slovenského prekladu iným spôsobom. Dokonca počúvam Božie slovo v jazykoch, ktorým vôbec nerozumiem (max. každé 20 – 30 slovo) ako napr. grécky alebo hebrejsky. To ma zase prenáša do atmosféry pôvodných jazykov, v ktorých bolo Božie slovo napísané, pričom Božie slovo sýti ducha, či mu rozumiem alebo nie.
A čo mládež? Čím podľa teba dokáže Biblia pritiahnuť mladých?
Čo sa najviac osvedčilo tebe?
Prostredníctvom Biblie som spoznal Ježiša Krista. Celá kniha je o ňom. To je to, čo je na nej príťažlivé a stále bude. Skôr, než by som spomínal nejaké metódy čítania Písma, je dôležitejšie vidieť, či mladý človek má duchovný hlad, či sa Kristus, ako som to spomenul vyššie, stal pre neho otázkou, lebo až potom nájde v Biblii odpovede. Ak niekto nemá duchovný hlad, potrebuje najprv prežiť prvotnú evanjelizáciu. Lebo stretnutie s Kristom a Duchom Svätým nás prirodzene priťahuje k Božiemu slovu.
Na Slovensku sa čoraz častejšie otvára téma spoločenstiev
a aktivizovania laikov v Cirkvi. Ako ty vnímaš spoločenstvá a ich službu pre Cirkev na Slovensku?
V mojom prvom spoločenstve som spoznával Ježiša Krista a formoval sa na jeho učeníka. Keď som si neskôr žil svoj kresťanský život sám, bez spoločenstva, bolo to jedno z najťažších období môjho života. Našťastie ma zase zachránil návrat do spoločenstva. Preto si myslím, že spoločenstvo je pre kresťanský život niečím nevyhnutným nielen, aby som sa mohol duchovne rozvíjať, ale aby my iní nastavili zrkadlo a poznal som pravdu o sebe, či zažíval bratské spoločenstvo.
Čo sa týka všeobecnejšieho pohľadu, Cirkev na Slovensku ešte stále prechádza zmenou z modelu klasickej pastorácie k tomu, že kresťanstvo nebude takou masovou záležitosťou ako v minulosti. Pri tomto prechode potrebujú kňazi ešte viac objavovať a doceňovať význam malých spoločenstiev. Už v súčasnosti veľa laikov aktívnych vo farnosti patrí práve do nejakého spoločenstva. Na druhej strane byť v spoločenstve neznamená stať sa exkluzívnym, ale byť prínosom pre širší celok – farnosť alebo spoločnosť. Inak sa spoločenstvo stane klubom, kde je nám spolu dobre ale nič viac.
Dlhé roky si pracoval v Rómskom duchovno-spoločenskom stredisku
v Krížovej Vsi, kde si sa usiloval osobnostne formovať, vychovávať
a privádzať k viere Rómov. Ako by si opísal túto službu? Aké boli najväčšie výzvy a najväčšie radosti? Čo ťa táto služba naučila, čím ťa obohatila?
Intenzívne som pôsobil v Krížovej Vsi v rokoch 2005 – 2015. O službe medzi Rómami zvyknem hovoriť, že je ľahká a ťažká zároveň. Je ľahká, lebo sú otvorení na duchovný svet, a tak sa ich viacero obrátilo cez rôzne evanjelizačné aktivity. To bola moja najväčšia radosť, keď som videl, ako mnohí z nich odovzdali svoj život Ježišovi a začal sa meniť ich život nielen v duchovnej oblasti, ale aj na vzdelanostnej, spoločenskej, či sociálnej úrovni.
Je ťažká, lebo prostredie osady je veľmi poznačené mnohými hriechmi a závislosťami. Mnohí Rómovia od detstva zažívajú rôzne zranenia a sú vystavení negatívnym vplyvom prostredia chudoby. To vedie k tomu, že ten kto slúži medzi nimi sa potrebuje vyzbrojiť veľkou trpezlivosťou a odhodlaním neznechutiť sa. Môže sa stretávať s tým, ako sa mnohí budú k nemu správať s odmietnutím, podozrievaním, ohováraním…
Ako najväčšiu výzvu som v Krížovej Vsi videl, že hoci sa mnohí Rómovia obrátili, chýbalo nám viac spolupracovníkov, ktorí by boli zrelí vo viere a vedeli by ich viesť cez fázu učeníctva. Na diecéznej úrovni je výzvou, aby tu bola väčšia systematickosť a zastrešenie rómskej misie.
Na jar minulého roka si bol vybratý za poradcu Prešovského kraja
pre vylúčené komunity. Je to zrejme nová funkcia s cieľom ponúkať konkrétne kroky v tejto oblasti. Mohol by si nám priblížiť
na čo si sa zameral a čo sa ti za ten čas podarilo?
Stanovil som si niekoľko cieľov, lebo ide o novú pozíciu, ktorá dovtedy na úrade Prešovského kraja nebola realizovaná. V prvom rade som podporoval budovanie siete SAVORE. Ide o neformálnu platformu ľudí angažovaných v rómskych komunitách na rôznych úrovniach: pastoračná práca, sociálna práca, lokálni politici, učitelia a katechéti, pracovníci s mládežou a ďalšie profesie. V novembri 2018 sa v Drienici uskutočnilo už druhé stretnutie platformy SAVORE, ktorá zahŕňa vyše 100 členov, ktorí sa vzájomne zdieľali, povzbudzovali a inšpirovali príkladmi dobrej praxe.
V priamej kompetencii samosprávneho kraja sú stredné školy. V tejto oblasti som pre župana a odbor školstva na VÚC pripravil analýzu a prognózu demografického vývoja Rómov na území kraja do roku 2028. Z analýzy vyplynulo, že o desať rokov budú mať v Prešovskom kraji rómske deti 45% podiel a rómska mládež vo veku 15-26 rokov bude mať vyše 34% podiel. Keďže v súčasnosti len 15-20% Rómov má ukončené stredoškolské vzdelanie, Prešovský kraj si nemôže dovoliť luxus, keď pri rastúcom nedostatku pracovnej sily na trhu práce a rastúcom podiele Rómov v kraji, nechá 80-85% mladých Rómov odísť do dospelého života bez získania remesla. Preto som v rámci možností regionálnej politiky navrhol rôzne opatrenia, ktoré by mohli túto nepriaznivú situáciu zmeniť.
V kompetencii kraja je tiež mládežnícka politika. Tu v spolupráci so ZKSM, Gréckokatolíckou rómskou misiou a rôznymi odborníkmi vytvárame programový manuál práce s mládežou v sociálne vylúčených komunitách. Veľmi sa teším z tohto diela, ktoré je tesne pred dokončením. Obsahuje praktické tematické moduly pre prácu s touto cieľovou skupinou a bude nápomocné pre rôzne mládežnícke organizácie, ktoré pôsobia v tejto oblasti, aby ich formácia a úsilie o sociálne začleňovanie týchto mladých ľudí boli systematickejšie.
Popri tvojej práci i službe dokážeš byť milujúcim manželom a otcom. Aký je tvoj tajný recept?
Keďže ide o tajný recept, dúfam, že ho neprezradíte ;). K láske treba troch: „MuŽenaBoh“. Každý sa musí k svojmu receptu dopracovať sám v modlitbe a obete.
Keď sa pozrieš na oblasti, ktoré sú ti obzvlášť blízke: evanjelizácia, mladí, Rómovia, rodiny na Slovensku – v čom by si chcel vidieť zmenu, resp. čo veríš, že sa zmení v najbližších rokoch?
Keď boli slovenskí biskupi na poslednej návšteve Svätého Otca Ad limina apostolorum, ako priority pre Cirkev na Slovensku im dal tri oblasti: rodiny, mládež a Rómov.
Stále mi leží na srdci zmierenie medzi Slovákmi a Rómami. V okresoch Kežmarok, Poprad, Spišská Nová Ves, Levoča, rómske komunity rastú a zároveň tu klasická pastorácia nefunguje. Preto túžim vidieť, ako sa v Spišskej diecéze vytvárajú misijné štruktúry, aby sme vedeli Rómov najprv evanjelizačne zachytiť, ako sa to napr. deje v rámci Prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupstva prostredníctvom Gréckokatolíckej rómskej misie.
V poslednej dobe sme sa s manželkou začali viac angažovať v Domácej cirkvi, čo je rodinná vetva oázového hnutia. V tejto oblasti sa vedie obrovský zápas a svojou troškou chceme prispieť k obnove našej rodiny ako aj rodín v našom okolí. V Spišskej diecéze sú vyčlenení dvaja kňazi pre rodinnú pastoráciu, a tak verím, že s Božou pomocou vzniknú nové iniciatívy.
Čo sa týka práce s mládežou, som od nej najviac vzdialený, čo je aj vekom. Preto vám v Komisii pre mládež prajem múdrosť pri rozhodovaní sa, dobrých spolupracovníkov, angažovaných mladých, aby sa dielo práce s mládežou, ktoré započalo v Spišskej diecéze v roku 2000, rástlo a prinášalo veľa ovocia.
Autor: Daniel Lysý
Foto: Súkromný archív rodiny Róberta Neupauera
