Prázdninový čas narazil do svojho polčasu. Niečo si už stihol, niečo ešte nie.
Keď som bol mladší, pozeral som sa na letné prázdniny ako na oceán zábavy a letného potešenia, z ktorého som mohol dva mesiace čerpať chuť „zaslúženého“ oddychu. Často som tento čas podcenil a on mi pretiekol pomedzi prsty ako kvapky vody počas dažďa. Na konci som vždy ostal s hlavou v smútku a povzdychom: „Kedy opäť prídu ďalšie?“
Sme v polovici tohto oceánu. Môže ťa to začať viesť k smútku, ale môže ťa to aj povzbudiť. Asi poznáš tú myšlienku o poloprázdnom či poloplnom pohári. Ide tu vždy len o naše nastavenie. O to, ako sa dokážeš pozerať na veci, ktoré máš a čo s nimi dokážeš urobiť.
Máš pred sebou ešte jeden mesiac. Môže to byť vzácny čas alebo čas premárnený. Je len na tebe, ako ho dokážeš uchopiť a či to, čo z neho napokon ostane, bude len „hlava v smútku“ alebo srdce plné vďaky za to, čo si s Bohom dokázal vykonať.
Čas prázdnin je vzácny dar. Užívaj ho múdro a nauč sa byť zaň vďačný bez ohľadu na to, či sa končí alebo začína.
