Vianoce sa blížia. V hluku opakujúcich sa reklamných zneliek a notoricky známych vianočných piesní, zaznieva tichý, pokojný hlas, ktorý nás volá prísť bližšie. Nad svetlami zdobiacimi námestia a farbami vianočných ozdôb sa rozprestiera tmavá, chladná noc, v ktorej sa skvie hviezda ukazujúca smer. Pod hromadami darov, ktoré nemožno prehliadnuť, sa ukrýva jeden nenápadný, často prehliadaný, v jasliach ukrytý Dar. Dar, ktorý nás pozýva vstúpiť do tajomstva Vianoc a spoznať ich pravú podstatu.
Je to už 800 rokov, čo na túto podstatu poukázal aj svätý František. Na spiatočnej ceste z Ríma, kde 29. novembra 1223 dostal potvrdenie svojej regule od pápeža Honória III, sa zastavil v mestečku Greccio, ktorého jaskyne mu pripomenuli krajinu v Betleheme. Vtedy mu skrsla myšlienka „oživiť spomienku dieťaťa, ktoré sa narodilo v Betleheme; uvidieť natoľko, nakoľko je to len možné mojimi telesnými očami; to nepohodlie jeho detských potrieb; to, ako ležal v jasliach a to, ako v blízkosti vola a osla, čo stáli pri ňom, bol položený na posteľ zo sena.“ V Grecciu boli postavené prvé jasličky.[1]
Prečo sa tento zvyk uchováva celé tie stáročia? Prečo sa rozšíril do celého sveta? Pápež František vo svojom apoštolskom liste Admirabile Signum (O význame a dôležitosti Betlehemských jaslí) odpovedá: „Po prvé preto, že nám ukazujú nežnú Božiu lásku: Stvoriteľ vesmíru sa znížil, aby pozdvihol našu maličkosť. … V Ježišovi nám Otec daroval brata, ktorý prichádza, aby nás hľadal vždy, keď sme zmätení či stratení; verného priateľa, ktorý stojí vždy po našom boku. Dal nám svojho Syna, ktorý nám odpúšťa a oslobodzuje nás od našich hriechov.“[2]
Jasle nás pozývajú odvrátiť zrak od pominuteľných vecí a zamerať sa na tie večné. Ježiš sa rodí do chudoby, „aby nás naučil spoznať to, čo je podstatné, a podľa toho aj konať. Betlehemské jasle nás jasne učia, že sa nemôžeme nechať oklamať bohatstvom a prchavými sľubmi šťastia.“[3] Veď v ich pozadí môžeme vidieť Herodesov palác, ktorý však zostáva zatvorený a hluchý k radostnej zvesti.
Pápež František týmto listom vyjadruje podporu krásnej tradícii zhotovovania betlehemských jaslí v dňoch pred Vianocami a zvyk vystavovať ich na pracovisku, v školách, nemocniciach, väzeniach, či na námestiach a tiež nádej, že tento zvyk nikdy nestratíme. „Nezáleží na tom, ako je scéna Narodenia naaranžovaná: môže byť vždy tá istá alebo sa môže každý rok aj meniť. Záleží na tom, aby prehovorila do našich životov. Nech sú kdekoľvek, nech majú akúkoľvek formu, vianočné jasličky nám hovoria o láske Boha; toho Boha, ktorý sa stal človekom, aby nám dal vedieť, aký je blízky každému mužovi, žene a dieťaťu, bez ohľadu na ich situáciu.“[4]
Chceme Vás aj my povzbudiť k oživeniu tejto tradície vo vašich domácnostiach. Zapojte sa do kampane To, čo chcem, je Betlehem a nalepte si siluetu Betlehema do svojho okna. Nálepky (26,5cm x 20,5cm) budú rozdistribuované do viacerých farností, no ak ju nenájdete vo svojom kostole, môžete si ju objednať emailom na kristina.komisia@gmail.com. Príspevok za nálepku je 2€ plus poštovné. Bližšie informácie k platbe vám pošleme mailom po zadaní objednávky. Veríme, že aj takáto maličkosť môže pomôcť prinavrátiť Vianociam ich pravý zmysel.
Nálepku nalepíte jednoducho – umiestnite ju lícovou stranou na okno, poriadne popritláčajte (ideálne handričkou) a následne odstráňte biely nosný papier. Na okne Vám zostane silueta Betlehema, ktorú je jednoduché odlepiť a použiť opakovane.
[1] Porov. Tomáš z Celana, Prvý život, 84; Františkánske Pramene, 469.
[2] Apoštolský list Admirabile Signum svätého otca Františka O význame a dôležitosti betlehemských jaslí (2019)
[3] tamže
[4] tamže
